Kostnica


Návšteva Karnera sv. Michala pred vstupom na hrad určite stojí za to!


Bol postavený v druhej tretine 15. storočia ako kostnica. Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Začiatkom 16. storočia nadstavili dnešnú nadzemnú časť, ktorá po požiari kostola v roku 1528 slúžila istý čas ako kaplnka. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom bol v druhej polovici 16. storočia zmenený na mestskú zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. V súčasnosti sa tu nachádza stála expozícia sakrálneho umenia z 15. – 18. storočia. Karner sv. Michala nájdete cestou na hrad – pri farskom kostole. Vedú k nemu farské schody od Mierového námestia. Dostanete sa však k nemu aj cez novozrekonštruované átrium za mestským úradom.

Interiér vám vyrazí dych!


Na ploche približne 70 m2 Vám ponúkame kolekciu sakrálneho umenia zo zbierok Trenčianskeho múzea. Táto neveľká, ale pôsobivá kolekcia združuje prierez fragmentov oltárnych komplexov.


 

Kostnica/Karner sv.Michala

je jedinou podstatne neporušenou gotickou stavbou v meste mimo Trenčianskeho hradu. Postavená bola v druhej tretine 15. storočia v blízkosti Farského kostola. Ako už samotný názov napovedá, slúžila na uloženie pozostatkov zo starších hrobov bývalého cintorína neďalekého farského kostola. Dnešná nadzemná časť kostnice bola postavená začiatkom 16. storočia a po požiari kostola v roku 1528 bola využívaná ako kaplnka. V roku 1560 sa kostnica v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom používala ako mestská zbrojnica s kovolejárskym zariadením v suteréne. Po rekonštrukcii a pamiatkových výskumoch prešiel objekt pod správu Trenčianskeho múzea a od roku 2007 sa v ňom nachádza stála expozícia. Umelecké diela vystavené v Kostnici /Karneri sv. Michala/ predstavujú neveľkú kolekciu sakrálneho umenia v zbierkach Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Gotické plastiky dopĺňajú sochárske a maliarske diela z obdobia baroka. Najstarším prezentovaným predmetom je časť tzv. podlužianskeho oltára – Snímanie z kríža z prvej polovice 15. storočia. Medzi mladšie patrí torzo sochy sv. Alžbety Uhorskej (Durínskej), ktorá bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. Alžbeta bola známa starostlivosťou o chorých a stala sa patrónkou nevinne prenasledovaných a trpiacich núdzou. Kompozíciu dopĺňa oltárny obraz sv. Františka Xaverského, spoluzakladateľa a generála rádu jezuitov, s vyobrazením Trenčianskeho hradu. Súčasťou expozície sú i sochy mníchov františkánov a sv. Františka z Pauly, patróna pustovníkov a neplodných manželstiev. Socha pochádza z konca 18. storočia. V popredí zobrazeného barokového interiéru Piaristického kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne sú vystavené dve sochy sv. Jána Krstiteľa, patróna rehoľného života a špitálnikov. Vo výklenkoch oproti vstupu sa nachádza niekoľko fragmentov sakrálnej architektúry a drobné plastiky. Sošky svätcov a zlátených anjelikov (tzv. putti) pochádzajú zo 17., 18. a 19. storočia. Priestor uzatvára oltárny obraz sv. Martina, biskupa z Tours, patróna žobrákov, zajatcov či abstinentov. Expozícia je v spodnej časti kostnice doplnená panelmi s informáciami o pohnutých dejinách blízkeho Farského kostola Narodenia Panny Márie, postavenom na tzv. Marienbergu alebo Mariánskom vŕšku. Zo starého gotického zariadenia tohto kostola sa zachoval fragment malého prenosného oltárika z doby okolo roku 1420 a dve maľované oltárne krídla, z čias okolo roku 1400, ktoré sa dnes nachádzajú v Národnej galérii v Budapešti. Ich podobu je možné vidieť na paneli v suteréne Kostnice.