Už od nepamäti strážil pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu.

Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom.
V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.

0020416 – pol. 18. st

Krátke dejiny Trenčianskeho hradu / Príbeh hradu

  • 1067

    Prvá písomná zmienka o Trenčíne. Prvou kamennou hradnou stavbou bola románska rotunda.

  • 1241

    Hrad odolal nebezpečnému mongolskému vpádu. Po tejto udalosti postavili obranno-obytnú kamennú románsku vežu, dnes známu ako Matúšova veža.

  • 1296 - 1321

    Matúš III. Čák Trenčiansky prestaval drevenú pevnosť na rozsiahly kamenný hrad skoro súčasnej rozlohy. Hradný areál obohnal kamennou hradbou a starú vežu obmuroval a nadstaval.

  • 14. storočie

    Po smrti Matúša sa hrad ocitol opäť v kráľovských rukách (Karol Róbert). V tomto období vznikol najstarší palác. V rokoch 1335 a 1362 sa hrad stal dejiskom významných politických stretnutí predstaviteľov stredoeurópskych panovníckych rodov z Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva.

  • 1424

    Trenčiansky hrad sa stal venným majetkom, jedným z 30 hradov kráľovnej Barbory Celjskej. Starý palác a románska rotunda ustúpili výstavbe nového nádvoria a Barborinho paláca. Vznikla panská kaplnka i dnešný Ľudovítov palác.

  • 2. polovica 15. storočia a začiatok 16. storočia

    Majiteľmi hradu sa stali uhorskí šľachtici. Pevnosť sa musela prispôsobiť nielen vojenskému pokroku, ale i požiadavkám na komfort bohatého rodu Zápoľských. Vybudovali posledný, tzv. Zápoľského palác a z južnej strany systém opevnenia a vysunutých bášt.

  • 1528

    Pre rod Zápoľských bol osudný mocenský zápas Jána Zápoľského o uhorskú korunu. Cisárske vojsko Ferdinanda I. Habsburského svojim obliehaním zdevastovalo hrad, ktorý po dvoch mesiacoch obliehania kapituloval. Odstraňovanie následkov trvalo desiatky rokov.

  • 1594

    Hrad do svojich rúk získava Štefan I. Ilešházi. Ilešháziovci hrad vlastnili až do roku 1835, obývali ho však iba necelých 90 rokov. Svoje rodové sídlo umiestnili do pohodlnejšieho kaštieľa v Dubnici nad Váhom.

  • 1663 - 1782

    Jedinými stálymi hradnými obyvateľmi boli v týchto rokoch cisárski vojaci. V rokoch 1704-1708 hrad s cisárskou posádkou odolal štvorročnej blokáde povstaleckých vojakov Františka II. Rákociho.

  • 11. jún 1790

    Hrad zachvátil ničivý požiar, ktorý sa rozšíril z mesta.

  • 1905

    Posledná majiteľka hradu Ifigénia z rodu Sina darovala zrúcaninu mestu Trenčín.

  • DNES

    je Trenčiansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. S rozsiahlou rekonštrukciou sa začalo od 2. polovice 20. storočia.