Objekt kasárne na Trenčianskom hrade
slúžili na ubytovanie mužstva hradnej posádky, prípadne i pridelených jednotiek. Boli využívané aj ako arzenál, čiže sklad a úložisko vojenského výzbrojného a výstrojného materiálu. Boli tu uložené sudy s prachom a gule do diel, hákovníc a muškiet spolu s chladnými drevcovými zbraňami ako boli halapartne, kopije, oštepy a piky, i celé sady či jednotlivé časti ochrannej zbroje. Objekt kasárne mal tiež zabezpečovať prístupovú cestu z mesta na hrad.
Najstaršou časťou kasárne je západný múr, pôvodne spájajúci Hodinovú vežu s Horným hradom, postavenie ktorého súvisí so stavebnou aktivitou Matúša Čáka. Túto ranogotickú fázu možno datovať na prelom 13. a 14. storočia.
Neskorogotická fáza zo začiatku 16. storočia je už spojená s výstavbou samotných kasární, ktoré nadväzujú na starší múr. V prvých dekádach 16. storočia bola prístavbou k hradbovému múru postavená dvojpodlažná stavba s dnešnými rozmermi 36 x 10-17 m. Hoci niektorí autori sa v minulosti prikláňali k záverom, že kasáreň bola od začiatku budovaná ako trojpodlažná stavba, nedávny výskum túto hypotézu nepotvrdil. Prízemie stavby bolo prístupné portálom na severnej fasáde. Stavba bola už v tejto fáze zastrešená celistvou valbovou strechou.
Tretia fáza, označovaná ako neskorogotická II., spočíva v nadstaExpozícia Nedobytývaní o tretie podlažie. Táto prestavba bola pravdepodobne realizovaná až po ničivom obliehaní hradu v roku 1528, zrejme v období okolo rokov 1534 – 1550.
Štvrtá stavebná fáza je už renesančná, na celkovej stavbe sa však prejavila skôr v detailoch.
V súčasnosti sa priestor prízemia a druhého poschodia využívajú na výstavné účely. Na prvom poschodí je inštalovaná stála expozícia Nedobytý. Pozostáva z dvoch častí. Historickú tvoria stredoveké a novoveké chladné, strelné či palné zbrane. Archeologická časť je venovaná výsledkom archeologického výskumu kasárne.