Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku predovšetkým mocnou a nedobytnou pevnosťou. Nikdy nebol dobytý priamym útokom. Jedinou rozpoznateľnou slabinou obrany hradu bolo mierne sedlo na južnej strane, kde vrchol hradného brala nadväzuje na hrebeň Breziny.

Ako hrad ochrániť z juhu?

V týchto miestach bolo v prvej tretine 16. storočia postavené z iniciatívy bohatého magnátskeho rodu Zápoľských tzv. Južné opevnenie. Vybudovaním línie dvoch delových bášt a sústavy hradobných múrov s delovými terasami, oddelených dvoma suchými priekopami, sa hradní páni snažili zväčšiť vzdialenosť medzi nepriateľským vojskom a hradom. Na prepojenie priekop vznikli sústavy padacích mostov, schodísk a kazematov. Posledným obranným prvkom bolo predsunuté hviezdicové drevozemné opevnenie bastionového typu (tzv. glacis) zo 17. storočia.
Južné opevnenie bolo zrekonštruované v rámci medzinárodného projektu TreBuChET – Trenčín, Bučovice, Chránime Európske tradície a od roku 2021 je sprístupnené pre verejnosť. Vďaka tomuto projektu sa Trenčiansky hrad svojou rozlohou dostupnou pre verejnosť zaradil medzi najväčšie v strednej Európe.