HISTÓRIA HRADU

Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu.

Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea v Trenčíne.

Krátke dejiny Trenčianskeho hradu

1067

Prvá písomná zmienka o Trenčíne. Prvou kamennou hradnou stavbou bola románska rotunda.
1241

Hrad odolal nebezpečnému mongolskému vpádu. Po tejto udalosti postavili obranno-obytnú kamennú románsku vežu, dnes známu ako Matúšova veža.
1296 - 1321

Matúš III. Čák Trenčiansky prestaval drevenú pevnosť na rozsiahly kamenný hrad skoro súčasnej rozlohy. Hradný areál obohnal kamennou hradbou a starú vežu obmuroval a nadstaval.
14. storočie

Po smrti Matúša sa hrad ocitol opäť v kráľovských rukách (Karol Róbert). V tomto období vznikol najstarší palác. V rokoch 1335 a 1362 sa hrad stal dejiskom významných politických stretnutí predstaviteľov stredoeurópskych panovníckych rodov z Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva.
1424

Trenčiansky hrad sa stal venným majetkom, jedným z 30 hradov kráľovnej Barbory Celjskej. Starý palác a románska rotunda ustúpili výstavbe nového nádvoria a Barborinho paláca. Vznikla panská kaplnka i dnešný Ľudovítov palác.
2. polovica 15. storočia a začiatok 16. storočia

Majiteľmi hradu sa stali uhorskí šľachtici. Pevnosť sa musela prispôsobiť nielen vojenskému pokroku, ale i požiadavkám na komfort bohatého rodu Zápoľských. Vybudovali posledný, tzv. Zápoľského palác a z južnej strany systém opevnenia a vysunutých bášt.
1528

Pre rod Zápoľských bol osudný mocenský zápas Jána Zápoľského o uhorskú korunu. Cisárske vojsko Ferdinanda I. Habsburského svojim obliehaním zdevastovalo hrad, ktorý po dvoch mesiacoch obliehania kapituloval. Odstraňovanie následkov trvalo desiatky rokov.
1594

Hrad do svojich rúk získava Štefan I. Ilešházi. Ilešháziovci hrad vlastnili až do roku 1835, obývali ho však iba necelých 90 rokov. Svoje rodové sídlo umiestnili do pohodlnejšieho kaštieľa v Dubnici nad Váhom.
1663 - 1782

Jedinými stálymi hradnými obyvateľmi boli v týchto rokoch cisárski vojaci. V rokoch 1704-1708 hrad s cisárskou posádkou odolal štvorročnej blokáde povstaleckých vojakov Františka II. Rákociho.
11. jún 1790

Hrad zachvátil ničivý požiar, ktorý sa rozšíril z mesta.
1905

Posledná majiteľka hradu Ifigénia z rodu Sina darovala zrúcaninu mestu Trenčín.
DNES

je Trenčiansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. S rozsiahlou rekonštrukciou sa začalo od 2. polovice 20. storočia a stále trvá.

História Trenčianskeho hradu

História hradného brala siaha hlboko do minulosti. Už v období Veľkej Moravy tu stálo významné hradisko, ktoré slúžilo ako správne centrum a miesto obrany okolia. Prvou preukázanou kamennou stavbou bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia, nájdená archeologickým výskumom priamo na nádvorí hradu.