Trenčiansky hrad má novú dominantu: Zrekonštruovaný kavalier ponúkne výhľady aj priestor na kultúru

Trenčiansky hrad píše ďalšiu kapitolu svojej novodobej histórie. V rámci rozsiahlej obnovy sa podarilo dokončiť a sprístupniť ranobarokovú delostreleckú baštu zo 17. storočia – kavalier, ktorá bola dlhé roky zachovaná len v podobe ruín historického muriva.

Obnova tejto časti hradu si vyžiadala približne 808-tisíc eur. Väčšinu nákladov, takmer 610-tisíc eur, sa podarilo pokryť z európskych zdrojov prostredníctvom Programu Slovensko. Zvyšnú sumu dofinancoval Trenčiansky samosprávny kraj z vlastného rozpočtu a z Programu Slovensko v súvislosti s projektom Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026.

Od zrúcaniny k novému vyhliadkovému bodu

Batériová bašta, vybudovaná v druhej polovici 17. storočia, prešla dôkladnou obnovou. Odborníci zakonzervovali pôvodné murivo a opravili jeho poškodené časti. Súčasťou prác bolo aj opätovné zasypanie vnútorného priestoru bašty, úprava areálu a vybudovanie nových pochôdznych plôch.

„Vďaka rekonštrukcii kavaliera sa nám podarilo vytvoriť ďalší vyhliadkový bod, odkiaľ si návštevníci môžu vychutnať výhľad na severnú a východnú časť mesta Trenčín i širšie okolie, a to aj za pomoci ďalekohľadu. Zároveň nám vznikol nový priestor na organizovanie menších podujatí, divadelných predstavení či besied,“ hovorí riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Peter Martinisko.

Hrad prechádza historickou premenou

Obnova kavaliera je jedným z piatich kľúčových projektov, ktoré Trenčiansky samosprávny kraj realizuje na hrade v celkovej hodnote približne 7,5 milióna eur. Projekty sú financované z vlastných zdrojov kraja a z Programu Slovensko v súvislosti s projektom Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026.

Po nedávnej rekonštrukcii dolného nádvoria ide o ďalší významný míľnik v obnove Trenčianskeho hradu. Práce sa však ani zďaleka nekončia – súbežne pokračuje obnova Hodinovej veže a Prvej hradnej brány. Hrad zároveň čaká inštalácia úplne nového osvetlenia.

Históriu objektu vykresľujú najnovšie výskumy

Historik Trenčianskeho múzea v Trenčíne Mgr. Vladimír Pinďák k histórii kavaliera uvádza poznatky z najnovších výskumov:

Rozsiahle prestavby Trenčianskeho hradu prebehli po jeho ničivom obliehaní v roku 1528, pričom viaceré následky týchto škôd sa odstraňovali ešte v 17. storočí. Tieto snahy dokladajú aj osadené pamätné tabule Štefana I. Iléšháziho z roku 1609 a Gašpara Ilešháziho z 30. rokov 17. storočia. Tieto okolnosti dosvedčujú, že práve za čias Illésháziovcov došlo k rozsiahlym prestavbám.

Predpokladá sa, že Batériová bašta vznikla ako moderná vojenská stavba, ktorej výstavbu iniciovala cisárska rada a nemecké veliteľstvo posádky. Priamym podnetom na jej výstavbu bola hrozba osmanskej expanzie po páde pevnosti Nové Zámky na jeseň roku 1663.

Cisár Leopold I. sa vtedy dohodol s majiteľmi hradu, bratmi Gabrielom a Jurajom Ilešházim, na zriadení stálej nemeckej (cisárskej) posádky na Trenčianskom hrade na ochranu Považia a prístupu na Moravu. Cieľom bolo zmodernizovať obranu hradu v čase tureckého ohrozenia a stavovských povstaní a vybudovať vyvýšenú delostreleckú terasu, ktorá mala posilniť obranu umiestnením väčšieho počtu diel. Bašta bola vybudovaná v presnom časovom intervale medzi jesenným rozhodnutím z roku 1663 a začiatkom roka 1666. Prvá písomná zmienka o nej pochádza už z 20. januára 1666, keď ju stoličná komisia pri obhliadke označila ako „drevenú baštu“ naplnenú zemou, s dvoma osadenými delami. Najstarším vizuálnym dôkazom o jej existencii je vyobrazenie na medirytine od Gérarda Bouttatsa, ktorá vznikla pred rokom 1676. Výskum tiež odhalil, že na mieste dnešnej bašty stála pôvodne staršia stavba zo 16. storočia, ktorej zvyšky nová bašta sčasti prekryla.

Stavba s nepravidelným kosodĺžnikovým pôdorysom (približne 12 x 16 až 19 metrov) bola vo vnútri kompletne vyplnená približne 6 metrov vysokým historickým zemným zásypom, ktorý tvoril samotnú delostreleckú terasu.

Obvodové múry neboli postavené len z tesaných kvádrov, ako sa doteraz tradovalo, ale zo zmiešaného kamenno-tehlového muriva s využitím neznačkovaných pálených tehál, vápencov či bridlíc. Z vonkajšej strany malo nadzemné murivo zošikmený kónický tvar a vo vrchnej časti ho ukončovala kordónová rímsa. Nad ňou stála predprseň, ktorá podľa historických plánov obsahovala delové strieľne. Prístup na terasu bašty zabezpečovala dlhá rampa napojená na severozápadnú fasádu, ktorá bola tvorená dvomi paralelnými múrmi s dĺžkou okolo 22 metrov.

Zaujímavým prvkom je aj riešenie statiky. Aby obrovský tlak zeminy vo vnútri bašty nepoškodil starý gotický múr, bola stavba v juhovýchodnej časti spevnená širokým oporným pilierom. Pri jeho stavbe sa okrem druhotne použitých kvádrov využilo aj veľké množstvo recyklovaných neskorogotických kamenných článkov pochádzajúcich z bývalej hradnej kaplnky, ako napríklad klenbové rebrá či gotické prípory.