HRADNÉ OBJEKTY
Dominanta Trenčína i celého Považia už po stáročia stráži pradávne obchodné trasy, ktoré spájali stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Vďaka svojej strategickej polohe nad údolím rieky Váh sa toto miesto stalo kľúčovým bodom na ceste cez Karpatské priesmyky, kadiaľ prechádzali kupci, vojská aj posolstvá spájajúce juh Európy so severom.
Ešte v období Veľkej Moravy tu stálo hradisko, ktoré slúžilo ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný kamenný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a karpatské priechody. Tadiaľto viedli obchodné cesty spájajúce severné Uhorsko a stredoslovenské banské mestá s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom.
V priebehu nasledujúcich storočí sa Trenčiansky hrad stal sídlom pohraničného komitátu, neskôr kráľovskej a napokon šľachtickej župy. Dnes patria jeho starobylé priestory medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Slovenska. Návštevníci tu môžu obdivovať výstavné priestory a stále expozície Trenčianskeho múzea v Trenčíne, ktoré pripomínajú bohatú históriu hradu i celého regiónu.
Krátke dejiny Trenčianskeho hradu / Príbeh hradu
-
1067
Prvá písomná zmienka o Trenčíne. Prvou kamennou hradnou stavbou bola románska rotunda. -
1241
Hrad odolal nebezpečnému mongolskému vpádu. Po tejto udalosti postavili obranno-obytnú kamennú románsku vežu, dnes známu ako Matúšova veža. -
1296 - 1321
Matúš III. Čák Trenčiansky prestaval drevenú pevnosť na rozsiahly kamenný hrad skoro súčasnej rozlohy. Hradný areál obohnal kamennou hradbou a starú vežu obmuroval a nadstaval. -
14. storočie
Po smrti Matúša sa hrad ocitol opäť v kráľovských rukách (Karol Róbert). V tomto období vznikol najstarší palác. V rokoch 1335 a 1362 sa hrad stal dejiskom významných politických stretnutí predstaviteľov stredoeurópskych panovníckych rodov z Poľského, Českého a Uhorského kráľovstva. -
1424
Trenčiansky hrad sa stal venným majetkom, jedným z 30 hradov kráľovnej Barbory Celjskej. Starý palác a románska rotunda ustúpili výstavbe nového nádvoria a Barborinho paláca. Vznikla panská kaplnka i dnešný Ľudovítov palác. -
2. polovica 15. storočia a začiatok 16. storočia
Majiteľmi hradu sa stali uhorskí šľachtici. Pevnosť sa musela prispôsobiť nielen vojenskému pokroku, ale i požiadavkám na komfort bohatého rodu Zápoľských. Vybudovali posledný, tzv. Zápoľského palác a z južnej strany systém opevnenia a vysunutých bášt. -
1528
Pre rod Zápoľských bol osudný mocenský zápas Jána Zápoľského o uhorskú korunu. Cisárske vojsko Ferdinanda I. Habsburského svojim obliehaním zdevastovalo hrad, ktorý po dvoch mesiacoch obliehania kapituloval. Odstraňovanie následkov trvalo desiatky rokov. -
1594
Hrad do svojich rúk získava Štefan I. Ilešházi. Ilešháziovci hrad vlastnili až do roku 1835, obývali ho však iba necelých 90 rokov. Svoje rodové sídlo umiestnili do pohodlnejšieho kaštieľa v Dubnici nad Váhom. -
1663 - 1782
Jedinými stálymi hradnými obyvateľmi boli v týchto rokoch cisárski vojaci. V rokoch 1704-1708 hrad s cisárskou posádkou odolal štvorročnej blokáde povstaleckých vojakov Františka II. Rákociho. -
11. jún 1790
Hrad zachvátil ničivý požiar, ktorý sa rozšíril z mesta. -
1905
Posledná majiteľka hradu Ifigénia z rodu Sina darovala zrúcaninu mestu Trenčín. -
DNES
je Trenčiansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. S rozsiahlou rekonštrukciou sa začalo od 2. polovice 20. storočia.
Letná veža
Ľudovítov palác
Matúšová veža
Barborin palác
Zápoľského palác
Južné opevnenie
Studňa lásky
Delová bašta
Rotunda
